Erika Kuhnová: Opravdu potřebujeme bungalov?

Dana Jakoubková | Středa, 11. prosinec 2019 |

Výraz bungalov je zaklínadlem mnoha marketérů stavebních firem. O tento typ domu je totiž velký zájem. I přesto, že mnoho logiky to nedává, i přesto, že klasické bungalovy staví jen pár firem. A domy, které za bungalov považujeme, pak nemusejí být zrovna výhrou v loterii. Přesto bungalovy frčí. Proč? To nechápe ani vystudovaná architektka Erika Kuhnová. Do navrhování domů se nikdy nepustila. Architektuře se však věnuje v rovině osvětové jako publicistka. A její názor na bungalov je docela radikální.

Má slovo jako účinná zbraň větší nebo lepší dopad na motivaci stavebníků něž postavit jeden dobrý dům?

K serióznemu navrhovaniu domov som sa nikdy nedostala, ale bola to skôr náhoda, než zámer. Jednoducho to tak vyšlo. Po škole som bola päť rokov na materskej a v tom čase (po rozdelení Československa) bolo ťažké dostať sa k práci v architektonickom ateliéri, s dvomi malými deťmi takmer nereálne. Náhodou prišla možnosť zamestnať sa v časopise o bývaní. „Veľká architektúra" ma nikdy veľmi nelákala, vždy som inklinovala skôr k rodinným domom a interiérom.

Takže toto bola presne moja téma. Navyše už na strednej škole som zvažovala žurnalistiku, pretože písanie ma bavilo, len ma nebavila politika ani klebety, tak som ju „škrtla". Nakoniec som pri tejto práci ostala, pretože ju mám rada. Takže náhoda, zhoda okolností, osud... Postaviť dobrý dom je podľa mňa veľmi dôležité a nie je to ľahké. Ale ak by sa o ňom nikto nedozvedel, nikoho ďalšieho by neinšpiroval.

Často se setkávám s dotazem, zda vyjde levněji dům patrový, či přízemní. Co si o tom myslíte vy?

Podľa mňa sa nedá povedať, či je prízemný dom drahší alebo lacnejší než rovnako veľký poschodový dom. Logika síce velí, že hrubá stavba prízemného domu by mala byť o niečo drahšia, už kvôli väčšej ploche strechy a základov, cena hrubej stavby však predstavuje len zhruba tretinu až polovicu celkovej ceny domu, a aj v tej druhej polovici až dvoch tretinách sú ešte široké možnosti ako ušetriť, napríklad voľbou materiálu na povrchové úpravy.

Myslím, že jediné pravdivé tvrdenie pri domoch je, že lacnejší je lacnejší a drahší je drahší. Cenu totiž ovplyvňuje priveľa vecí. U nás na Slovensku panuje všeobecné presvedčenie, že prízemný dom je lacnejší než poschodový, čo je, samozrejme, hlúposť. Neviem, či je to výsledok nejakého marketingu...

Nedávno sme boli fotiť poschodový dom, mimochodom veľmi pekný, s plochou 100 m2, s celkovými investičnými nákladmi dva milióny korún. Pri bežnom prízemnom dome sa pri 120 m2 dostanete cez tri milióny, takže 1 m2 vychádza o štvrtinu drahšie. Mnohé domy sú ale často zbytočne drahé len preto, že sa nikto veľmi nezamýšľal nad detailmi, na ktorých sa dá ušetriť. A ďalšia vec sú náklady na prevádzku. Napríklad v bungalove budú vždy vyššie než v poschodovom dome, ktorý má rovnakú podlahovú plochu a rovnaké parametre obvodových konštrukcií – to je jednoducho fyzika, a tá nepustí.

Náš TIP:

Které detaily máte na mysli?

Myslím tým napríklad optimalizáciu veľkosti domu aj jednotlivých miestností, optimálnu dispozíciu a jej riešenie s ohľadom na konkrétnych užívateľov aj na svetové strany, voľbu materiálov, okien (rozmerov, konštrukcií, umiestnenia) a návrh tienenia bez nákladov navyše (stavbou samotnou), voľbu spôsobu vykurovania a zhodnotenie možností využitia ekologických zdrojov...

Vecí, na ktorých sa dá pri stavbe domu ušetriť je veľa. No nie každý má potrebu alebo záujem šetriť týmto spôsobom, ktorý je pomerne náročný na čas. Bungalovy väčšinou patria medzi typové domy, sú to teda obvykle také „všeobecne platné" stavby, bez veľkého premýšľania o konkrétnych podmienkach. Je to ale rýchle riešenie, a aj to často zaváži.

Z marketingového hlediska je ale nabídka bungalovů promyšlená dobře – jako bungalov označují stavební firmy téměř každou přízemní stavbu, což může budoucí stavebníky dezorientovat. Jak to máte na Slovensku?

Rovnako. Ani u nás ľudia netušia, čo je a čo nie je bungalov, ani akých chýb sa takouto stavbou dopúšťajú a nemuseli by. Stavať bungalov je krátkozraké a stavebníci tým idú sami proti sebe. Ale ľudia sú často neinformovaní, a komu niet rady, tomu niet pomoci.

Nemám nič proti dobre navrhnutým prízemným stavbám, ktoré rešpektujú okolie, pozemok, situáciu, bezbariérovosť..., len dnešný boom takzvaných bungalovov mi prekáža. Ani tradičné vidiecke domy u nás nebývali poschodové a neboli to bungalovy, v nových štvrtiach to môže byť pôdorys v tvare L, ktorý má svoje výhody... Variantov pekných a zaujímavých prízemných domov je viac.

Bungalov tedy považujete za architektonický přešlap?

Bungalov v tom pravom zmysle slova, teda nie každý prízemný dom, je podľa mňa v našich zemepisných šírkach čistý prešľap na všetkých frontoch a vo všetkých lokalitách. Počínajúc tým, že sú to v drvivej väčšine jednoducho škaredé domy, ktoré nemajú žiadnu logiku, pôvab ani harmonické proporcie, ani nijaký vzťah s našou ani vašou tradičnou architektúrou.

Cez nezmyselne veľkú zastavanú plochu, až po príšerný urbanizmus nových bungalovových štvrtí, ktoré vyzerajú skôr ako výsledok kobercového bombardovania alebo sklad priveľmi nahusto uložených škatúľ než logická sieť ulíc a námestí s nejakou štruktúrou či hierarchiou priestorov. Ale aby som nebola nespravodlivá každá doba má svoje architektonické ohavy.

"Chcete bydlet v bungalovu? Sbalte si batoh a přestěhujete se do Bengálska."

Onou logikou myslíte fakt, že původ bungalovu sahá do teplých a tropických oblastí, respektive tam, kde není třeba domy vytápět?

Áno, aj. Logika našej tradičnej vidieckej architektúry vychádza aj z miestnych klimatických podmienok, z čoho vyplývajú napríklad strmšie šikmé strechy, ktoré lepšie odolávajú snehu, „gánky" (veranda, zápraží; pozn. red.) kryté presahom strechy a tak ďalej.

Řekla byste, že velká zastavěná plocha bungalovu, tedy menší zelená plocha pozemku, nepodporuje udržitelnou výstavbu?

Áno, odpovedala ste už v otázke. Ale aj keď človek nepremýšľa globálne a myslí len na svoje vlastné pohodlie, veľkou zastavanou plochou si sám škodí – čím viac spevnených plôch, tým väčšie prehrievanie okolia. Tento rok ste mali v Česku štyridsaťstupňové horúčavy. My sme sa k tejto hranici tiež priblížili.

Do bungalovov si potom ľudia kupujú klimatizácie, čo hovorí samé za seba – nový rodinný dom, v ktorom potrebujete klimatizáciu, je jednoducho zle postavený dom. Niekde urobili súdruhovia chybu. A ja aj viem kde.

Kde se vzal BUNGALOV?

• Kořeny má bungalov zapuštěné v historickém území Bengálska (britská kolonie Indie / Bangladéž). Tato asijská architektonická forma zvaná bangla či bangala byla tradičně lehké dřevěné konstrukce, s mírně ukloněnou střechou krytou palmovým listím nebo hustě svázanými stébly trav.
• Byla výhradně jednopodlažní, nejčastěji čtvercového půdorysu, malá, zato s rozlehlou zastřešenou verandou.
• V 17. století sloužily bungalovy jako ubytovny námořníků Východoindické společnosti a skládaly se z jídelny, ložnice, kuchyně a koupelny kolem centrálního obytného prostoru.
• Později si je Britové nechali poupravit o prvky anglické venkovské architektury a ubytovávali v nich koloniální úředníky. Tou dobou už bungalov obsahoval dvě až čtyři místnosti kolem centrální chodby, kuchyně byla často samostatná a vstupovalo se do ní ze zadní kryté verandy, kde se nacházela také spíž nebo koupelna.
• Kromě výjimečných případů měl bungalov vždy krytou vstupní verandu s masivními nosnými sloupy a často i přidružené kryté verandy opatřené nábytkem na zbývajících stranách. Bylo to dáno teplými klimatickými podmínkami oblastí, kde se tyto domy stavěly.
• Obyvatelé trávili na verandách významnou část dne, často na nich i spali. Koncept bungalovu přinesla britská armáda z Indie nejprve do Austrálie. Později se dům nevýrazného stylu rozšířil i do USA, Kanady a dále do světa, a stal se dominantním prvkem periferií velkých měst.
• I když je bungalov často považován za pohromu architektury, přečkal staletí a dodnes se od něj odrazilo na desítky upravených variant.

Nuže, povězte...

Chyba je nielen vo veľkej zastavanej ploche, ktorá zmenšuje plochu zelene a tým zhoršuje mikroklímu v okolí domu, ale aj v nepremyslenej dispozícii väčšiny bugalovov, aj v nevýhodnom tvare, ktorý je v zime dôvodom väčších tepelných strát a v lete dôvodom väčšieho prehrievania, v tom, že sa na tienenie zasklených plôch nevyužíva napríklad presah strechy...

Poskytuje čtvercový půdorys vhodné dispoziční řešení vzhledem k energetické náročnosti domu?

Do istej veľkosti sa dá aj na štvorcovom pôdoryse navrhnúť racionálna dispozícia. Samozrejme, väčšina dnešných bungalovov je priveľká, takže v nich nutne vznikajú „hluché" priestory, ktoré ale majú svoje nároky na vykurovanie. To však podľa mňa nie je jediný dôvod vyššej energetickej náročnosti bungalovu, najmä pokiaľ hovoríme o energetickej náročnosti hodnotenej v energetickom certifikáte. Z tohto pohľadu ide aj o takzvaný faktor tvaru, teda pomer ochladzovaného povrchu stavby k jej vykurovanému objemu – čím menší je ich podiel, tým lepšie.

Teoreticky je z tohto hľadiska najvhodnejším tvarom guľa, ktorá má v pomere k objemu najmenší povrch. Samozrejme, bývanie v guli je nepraktické. Reálne je teda najlepšie, keď sa tvar domu čo najviac blíži kocke, prípadne si zmenšíte ochladzovaný povrch napríklad radovou výstavbou. Ale to už je iná téma.

Predstavte si, že kocku z plastelíny stlačíte na nízku placku. Objem ostal rovnaký, ale kúriť musíte viac, pretože povrch, ktorým vám bude teplo unikať, je odrazu podstatne väčší. Okrem toho zaváži aj veľkosť – väčšia kocka má lepší faktor tvaru než menšia. Tu nás ale opäť obmedzujú reálne rozmery domov, najmä bežná výška poschodia. Je to teda celkom komplikované.

Faktor tvaru samozrejme nie je jediný parameter, ktorý ovplyvňuje tepelné úniky. Tie sa dajú znížiť lepšími tepelnoizolačnými parametrami obvodových konštrukcií či riadeným vetraním s rekuperáciou. Takže aj pri horšom faktore tvaru sa viete dostať na dobré hodnoty tepelných strát, vyjde vás to ale drahšie. Alebo inak povedané: aby ste sa dostali na požadovanú hodnotu tepelných strát, budete musieť pri dome s horším faktorom tvaru vynaložiť viac financií na zateplenie, prípadne bude potrebná aj investícia do riadeného vetrania s rekuperáciou.

Takže mnohí sa radšej uspokoja s horšími parametrami a vyššími tepelnými stratami, kým je to možné. No a aby to nebolo málo komplikované, faktorom tvaru a tepelnou izoláciou ovplyvníte len to, aké náročné bude vykúrenie jednotky objemu. A aj keď jednotku objemu vykúrite lacnejšie pri väčšom objeme, celkovo vás kúrenie môže vyjsť drahšie, keďže ide o väčší objem.

Faktor tvaru budovy

Faktor tvaru budovy je poměr plochy jejího povrchu (teplovýměnného obalu) k obestavěnému objemu. Čím je hodnota faktoru tvaru nižší, tím lepší je energetická bilance budovy, neboli tím menší jsou tepelné ztráty při totožných parametrech obvodových konstrukcí. Výhodný je proto jednoduchý, kompaktní tvar budovy bez zbytečných výstupků či výklenků.

obr.: Ilustrace Centrum pasivního domu

Z toho by jeden mohl být jelen...

Uvediem teda na vysvetlenie príklad dvoch domov s rozdielnou podlahovou plochou (i keď ide vlastne o vykurovaný objem). Ak vás v dome s podlahovou plochou 50 m2 bude stáť kúrenie napríklad 100 korún na m2, zaplatíte celkovo za vykurovanie v celom dome 5000 korún. Ak máte dom s podlahovou plochou 100 m2 a tepelné straty nižšie o štvrtinu oproti tomu predchádzajúcemu, čo je fakt dosť, zaplatíte za kúrenie na m2 75 korún, teda o štvrtinu menej.

Lenže celkovo zaplatíte 7500 korún. Miniete teda celkovo viac energie aj peňazí, pretože máte väčší dom. Pri bungalovoch s veľkou podlahovou plochou máte navyše uprostred dispozície nevyužiteľné priestory, ktoré vlastne vykurujete zbytočne.

Takže menší dům je z pohledu provozních nákladů celkově úspornější?

Áno, aj keď relatívne. Z pohľadu potreby tepla na vykurovanie, ktorá je vztiahnutá na jeden m2 podlahovej plochy, môže byť na tom horšie kvôli horšiemu faktoru tvaru, pri ktorom je náročnejšie dostatočne znížiť tepelné straty. Jedna vec je ale porovnávať energetickú náročnosť na 1 m2 za rok (kWh/m².a), a iná vec je celková spotreba energie, ktorá môže byť v malom dome menšia aj pri o niečo horších parametroch.

Faktor tvaru ovplyvňuje parametre dôležité pri energetickom hodnotení domu a celkový objem zasa vaše prevádzkové náklady. Samozrejme, oboje je dôležité. Z pohľadu energetickej efektívnosti je najlepšie bývať v bytovke. Pri rodinných domoch vychádza všeobecne faktor tvaru pomerne nevýhodne, už len preto, že ide o relatívne malé objemy (čím menší dom, tým horší je faktor tvaru aj pri optimálnom tvare). A najmenej výhodný faktor tvaru majú prízemné domy.

Přízemním domem také myslíte – stejně jako u bungalovu – bez podkroví?

Dom s obytným podkrovím už nie je prízemný. Ide o dvojpodlažný (teda poschodový) dom, aj z pohľadu vykurovania je jedno, či je obytné podlažie (podlahová plocha) priamo pod šikmou strechou.

Mohlo by vás zajímat:

Do jak velké půdorysné plochy je přízemní dům ještě rozumnou volbou?

Podľa mňa je to z hľadiska dispozície asi do veľkosti bežného trojizbového bytu, teda okolo 75 m2. Pri takom malom dome naozaj nemá zmysel ísť do poschodia. Faktor tvaru tu však vychádza aj napriek kompaktnosti dosť nevýhodne, pretože ide o malý objem. Takže z hľadiska teplotechniky to nie je žiadna výhra. To ale platí pre malé domy všeobecne, ako som už spomenula.

Dokáže podle vás bungalov dostát požadavkům platným pro novostavby rodinných domů od roku 2020?

Toto je skôr otázka na teplotechnika, ale aspoň všeobecne: novostavby musia na Slovensku momentálne spĺňať požiadavky energetickej triedy A1 (ultranízkoenergetické), pričom kľúčové je dosiahnuť potrebu tepla na vykurovanie menej než 40,7 kWh/m2 a rok, čo je podmienka energetickej hospodárnosti. A na takúto hodnotu sa s bežne veľkým bungalovom (okolo 100 m2) bez techniky nedostanete, ani keď bude mať celú južnú stenu zasklenú, čo zabezpečí maximálne solárne zisky, a obvodové konštrukcie budú zateplené vysoko nad požiadavky normy.

Na dostatočné zníženie tepelných strát je tu potrebné riadené vetranie s rekuperáciou, teda spätným získavaním tepla. Rovnako veľký poschodový dom s jednoduchým tvarom by mal, myslím, splniť dnešnú podmienku energetickej hospodárnosti aj bez rekuperácie – dôvodom je lepší faktor tvaru (v tomto prípade vychádza okolo 0,85, pri prízemnom dome je viac než 1).

Keďže od roku 2020 sa u nás požiadavky na novostavby ešte viac sprísnia (povinná bude energetická trieda A0 – takmer nulové domy), kde by mala byť na dosiahnutie energetickej hospodárnosti potreba tepla na vykurovanie ešte o polovicu nižšia, teda menej než 20,4 kWh/m2.a), ich splnenie v bungalove bude ešte ťažšie. Budúcnosť bungalovov na Slovensku teda nevidím veľmi ružovo.

To my v Česku budeme asi růžovější než cukrová vata. Podmínky pro novostavby od roku 2020 máme výrazně mírnější a potřeba tepla na vytápění je jen jedním z požadavků legislativy, a to v rozmezí 30–70 kWh/m2 za rok (aktuálně je 40–90 kWh/m2 ročně). Z hlediska legislativy tedy není rozdíl mezi přízemním domem a patrovým domem. Reálně ho ale pocítíme, když budeme chtít žádat dotaci z Nové zelené úsporám (tam nemá „bungalov" téměř šanci) nebo až nám přijde faktura za topení.

Vědeli jste, že?

Autor článku Dana Jakoubková

Publicistka s náklonností ke smysluplným činům a věcem. Obdivuje brilantně provázané duchovní gangsterky, ale neodvrhne ani lyrické, tajemné, lakonické a současně vtipné příběhy s tématem originální syntézy křehkosti úmrtnosti.

Nejnovější články autora

Hodnocení uživatelů: 0 / 0
Líbil se Vám článek?00